FAQ: Musí mať pracovná obuv oceľovú špičku? Aké špičky ešte poznáme?

Rozdiel mezdi pracovnou a bezpečnostnou obuvou

Slangovo sa tieto dve označenia často zamieňajú a nejeden zákazník si myslí, že sa jedná o synonymum.

Pravda je však taká, že norma tieto výrazy rozdeľuje:

• Pracovná obuv nemá bezpečnostné prvky ako ochranná špička či planžeta proti prepichnutiu klincom, no spĺňa určite požiadavky ako tlmenie nárazov či protišmyková podrážka
• Bezpečnostná obuv musí mať v základe minimálne bezpečnostnú špičku, dodatočná výbava je planžeta proti prepichnutiu klincom, ochrana priehlavku, zimná alebo teplotná ochrana.

Tieto pojmy aj my často zamieňame, avšak pod pojmom pracovná obuv označujeme aj bezpečnostnú obuv, lebo to berieme ako obuv do práce. Či sa jedná o pracovnú alebo bezpečnostnú najľahšie rozpoznate podľa označenia v názve.

• Pracovná obuv sa označuje O (Occupational) a následne číslo triedy, napr. O1, O2
• Bezpečnostná obuv sa označuje S (Safety) a taktiež nasleduje číslo triedy, napr. S1, S1P, S3

Ako funguje bezpečnostná špička

Bezpečnostná špica je prakticky kus materiálu, ktorý chráni prednú časť nohy (prsty) - tá je totiž najčastejším terčom pracovného úrazu. Na pracovnú obuv sa dávajú aj ďalšie fyzické ochrany, ako napr. planžeta proti klincom (označuje sa písmenom P), ochrana priehlavku (označuje sa písmenom M) alebo napr. podošva odolná do 300°C (označenie HRO).

Špička sa testuje na stroji, kde musí odolať nárazovej energií 200 J a tlaku 15 kN. Tieto hodnoty udáva norma, EN ISO 20345:2011, resp. jej nová verzia EN ISO 20345:2022. Prečítajte si náš článok 7 noviniek v norme EN ISO 20345:2022 pre bezpečnostnú obuv.

Na internete ale nájdeme množstvo testov, kde bezpečnostnú špičku testujú ľudia svojskými spôsobmi, napr. sekerou, motorovou pílou alebo prejdením autom či vysokozdvižným vozíkom. Na druhú stranu - jedná sa o testy z bežným situácií, pri ktorých musí bezpečnostná obuv skutočne pomôcť.

Aké poznáme bezpečnostné špičky?

Kedysi sa špička vyrábala samozrejme iba z ocele, nakoľko sa jedná o skutočne kvalitný materiál. Ako prví s ňou prišli Nemci v roku 1940, kde našla najväčšie uplatnenie v druhej svetovej vojne. Neskôr sa stala povinnou výbavou na každej stavbe či inom priemysle.

Moderná výroba však ponúka aj ďalšie materiály ako plast, kompozit, hliník, sklenené vlákno.

• Pracovná obuv s oceľovou špičkou
• Pracovná obuv s hliníkovou špičkou
• Pracovná obuv s kompozitnou špičkou

Hliníkovou špičku ako prvý zaviedol v roku 2004 fínsky Jalas. Nemecký uvex zasa používa svoju patentovanou technológiu plastovej špice uvex xenova®. Pracovná obuv Puma má na niektorých modeloch sklenené vlákna. Väčšina značiek je však stále verná oceľovej klasike.

Ktorá bezpečnostná špička je najlepšia?

Niekto si myslí, že oceľ je najpevnejšia, hliník je najľahší alebo že plast zaberá najviac miesta. Pravda však je, že každá špička prechádza testom a musí splniť normu, takže Vás ochránia všetky.

Niektorí odborníci sa snažia o rôzne pokusy a merania, z ktorých vychádza, že hliníková špička je najľahšia. Avšak jedná sa o zanedbateľné gramy. Plastové a kompozirové špičky sa radia do kategórie tzv. nekovové, takže sa hodia na pracovisko, kde nemôže byť kov (napr. letisko). Inak sú špičky prakticky rovnaké.

Odsekne mi špička prsty pri nehode?

Nie. Ibaže by Vám po nohách prešlo skutočne niečo ťažké, ale v takom prípade by došlo k fatálnejším následkom, než ujme na prstoch.